Cvicte.sk

Triatlonu sa venuje zhruba 5 rokov a stihol absolvovať približne 80 pretekov po celom svete. Je jedným z členov triatlonového klubu, ktorý tento rok v júni organizoval tretí ročník triatlonu v Senci. V rozhovore vám prezradí veľa zaujímavostí (nielen) z triatlonového života.

S triatlonom ste začínali zhruba po 40-tke. Venovali ste sa dovtedy športu?

Športovať som začal už skôr, ale robil som úplne iné športy ako tie, ktoré sú súčasťou triatlonu. Chodil som cvičiť do fitnescentra a hrával som squash, chodil na turistiku. Potom som začal viac športovať vonku, behať a bicyklovať a aj plávať. Pričom som neplával asi od vysokej školy. Takto nejako to začalo. Vo fitcentre som sa stretol s ľuďmi, ktorí v tom čase hovorili, aby sme išli robiť niečo iné a nielen cvičili zatvorení vo vnútri. Takto sme sa vzájomne poposúvali. Mnohí z nich robia triatlon tiež. Je to zaujímavé, pretože viac ľudí prešlo takýmto vývojom.

Čo vám vo fitcentre chýbalo najviac?

Bolo to stereotypné, teda človek bol stále zatvorený vo vnútri. U nás neexistujú fitcentrá, ktoré by boli vonku, ako je to v zahraničí v parku alebo na pláži. Bolo treba sa posunúť, urobiť zmenu. U mňa k tomu prispelo aj zranenie chrbtice. Mal som niečo s platničkou a squash mi zakázali. Bolo to treba nahradiť nejakým aeróbnym športom.

Plávanie i bicyklovanie sú pri poškodenej platničke vhodné športy, ale čo beh?

Nie je to škodlivé, ak to človek robí rozumne. Platničkám neprospievajú trhavé pohyby, rýchle zmeny, zastavenia, skákanie, kopanie. Beh mne osobne nerobil v tomto smere žiadne problémy. A aj bicykel je v poriadku, pokiaľ človek nespadne a podobne.

Následne ste prešli k triatlonu a stal sa pre vás koníčkom

Stále je to moje hobby.

Aké sú vaše ambície v tomto športe?

Preteky sú súčasťou športu ani nie tak kvôli extra výsledkom, ale človek si zmeria svoje sily s ostatnými. Je to iná atmosféra, ako keď trénuje sám. Ja som ten typ, že mňa to asi viac baví. Raz to vyjde lepšie, inokedy horšie. Je to šport a v mojom veku nemá človek príliš veľké očakávania.

Ako vnímate triatlon? Je to skôr individuálny, alebo skupinový šport?

Triatlon je, aj nie je individuálny šport. Tréningy sú skupinové. Plávanie máme ako partia pod vedením trénera, behať väčšinou tiež nechodím sám a aj na bicykli ideme väčšinou v skupine. Ale aj pri pretekoch sa niekedy bicyklovanie robí v skupinách. Teda buď je povolené hákovať, alebo nie.

Keď si zaspomínate na začiatky, ktorá z triatlonových disciplín Vám bola najmenej blízka?

Paradoxne tá, ktorej som sa predtým venoval, teda plávanie. Je veľký rozdiel v rekreačnom a súťažnom plávaní. Hoci som pred 40-tkou nebehal, beh bol pre mňa najľahší. Najradšej mám asi bicykel, lenže ten zasa vyžaduje viac času a dobré počasie. Plávať a behať sa dá kedykoľvek. Plávanie bolo a stále je najťažšie.

Aké štýly plávania využívajú triatlonisti?

Väčšina pláva štýlom kraul, je to najrýchlejší spôsob a aj najmenej únavný. Ak sa človek naučí plávať štýlom kraul, zistí, že štýl prsia sú náročnejšie. Predtým to bolo opačne. Pre nás, ktorí sme začali neskôr, je ťažké zvládať techniku plávania. Napríklad malé deti sú učenlivé, u nás starších je to náročnejšie.

Spomínali ste, že trénujete pod dohľadom trénera

Áno, máme vlastný klub. Máme plaveckého aj bežeckého trénera kvôli technike a aj tomu, aby tréningy prispôsobili našim individuálnym cieľom. Nemusia to byť iba ciele v umiestnení, ale mnohokrát stačí pretek absolvovať. Teda tréningy nám prispôsobujú tak, aby sme dosiahli cieľ, ale aj napredovali.

Stalo sa vám niekedy, že ste preteky nedokončili?

Podarilo sa mi to. Bolo však ťažšie pretek nedokončiť, ako dokončiť. Vtedy bola veľká zima. Triasol som sa na bicykli. Pršalo a bolo 8 stupňov. Išlo o 6-hodinový triatlon. To nebolo o zdravom pretekaní, ale skôr o chorobe.

Ako vlastne idú jednotlivé disciplíny v triatlone po sebe?

Prvé je plávanie, potom bicyklovanie a nakoniec beh.

Prečo je plávanie prvé, keď je oveľa ťažšie ako ďalšie dve disciplíny?

Predpokladám, že pre väčšinu ľudí je najťažší beh. Po behu by už plávanie bolo nebezpečné, pretože človek je unavený. Ak človek nevládze, na bicykli alebo pri behu spomalí, zastaví. Vo vode to nie je možné.

Kedy zvyknete triatlony absolvovať?

Väčšinou v letných mesiacoch, ale v iných kútoch sveta sa dajú absolvovať po celý rok, ak je tam príjemné počasie. Pokiaľ je človek ochotný a schopný cestovať, môže súťažiť stále. Ja som bol na triatlone už aj v decembri, v marci i v októbri. Je však potrebné, aby voda mala normálnu, teda znesiteľnú teplotu. Plávať v ľadovej vode je nebezpečné. Avšak plával som už aj preteky v 12-stupňovej vode, kedy som mal neoprén. Zažil som aj 30-stupňovú vodu. Ani jedno, ani druhé nie je príjemné. Ideál je okolo 20 stupňov. Zvyčajne, keď je teplota vody pod 13-stupňov, plávanie v triatlone sa ruší.

Na akých pretekoch ste plávali v neopréne?

Skoro všade. Neoprén sa používa, ak je teplota vody 13-24,5 stupňa. Niekde je to 23. Závisí to od vzdialenosti. Pretekov bez neoprénu je málo. Môže to byť v auguste, keď je voda zohriata alebo v mori. Napríklad som bol  na Havaji, tam mala voda 26 stupňov. Aj na Slovensku sme už takto plávali.

Ak chcem absolvovať triatlon, neoprén teda potrebujem?

Na preteky asi áno. Sú ľudia, ktorí to nepoužívajú. Je to vec otužilosti a komfortu. Dobrí plavci nemajú neoprén radi, pretože trochu obmedzuje v pohybe. Neplavcom to pomáha udržať stabilitu na hladine.

Čo by ste poradili človeku, ktorý chce s triatlonom začať? Nakoľko musí byť človek zdatný, aby išiel na prvé preteky?

Nie je to až taký problém. Sú štyri základné typy triatlonu, teda  od šprintu po dlhý triatlon. Krátky, teda šprint triatlon, zvládne človek, ktorý si ide občas zabehať  a ubehne aspoň 5 kilometrov. Chodí si zaplávať a vie jazdiť na bicykli. Nie je to až také náročné. Ak vydrží 1,5 hodiny v kuse športovať, tak prečo to nevyskúšať? Dá sa trénovať aj tak, že človek sa začne pripravovať sám. Keďže je však triatlon špecifický, má aj štvrtú disciplínu, ktorá síce nie je ponímaná ako športová, je to depo: prechod z plávania na bicykel a z bicykla na beh. To sa tiež počíta do času. Treba to vedieť rýchlo absolvovať a nie je to ľahké. Depo sa trénuje. Profesionáli vedia, že práve na tom môžu veľa stratiť. Ak sa chce teda niekto triatlonu venovať viac, je lepšie trénovať v skupine.

Pri skupinových tréningoch sa človek zrejme naučí aj rozličné triky a podobne

Áno. Mnoho ľudí nevie, čo si na preteky obliecť, čo si vziať so sebou, aké sú pravidlá. Tie sú prísne aj kvôli depu, aj samotným disciplínam.

Pravidlá sú na všetkých pretekoch rovnaké?

Nie. Je viac typov triatlonu, od toho sa odvíjajú pravidlá. Pravidlá platia hlavne pre bicykel, teda či sa môže ísť v háku (v skupine), alebo sa ide individuálne. Pri plávaní a behu sú pravidlá viac menej rovnaké. Pri bicyklovaní si vie skupina pomôcť, lebo sa striedajú s niekým v háku. Funguje to tak, že existuje Svetová triatlonová únia a preteky robia po svete rozličné organizácie, ktoré majú pravidlá trochu prispôsobené.

Kde ste absolvovali prvé preteky?

Prvý triatlon bol v Linzi v Rakúsku.

Koľko času od vtedy uplynulo?

Asi 5 rokov.

A koľko ste ich absolvovali za celé obdobie?

To asi neviem spočítať. 80 určite.

Skvelý počet, to je ročne koľko pretekov?

Ťažko povedať. Ja som to nikdy takto nepočítal. Ročne možno okolo 15.

Kvôli triatlonu veľa cestujete. V ktorej krajine či meste vás triatlon nadchol najviac?

Každé preteky sú iné kvôli trati, počasiu, prostrediu, atmosfére. Každý jeden mal niečo do seba. Ja napríklad rád chodím do ČR na preteky, ktoré sa nie každému páčia. Je to triatlon pri Máchovom jazere. Minulý rok bol po prvýkrát triatlon v Budapešti. Bola tam výborná organizácia i trať.

Čakala som, že poviete niečo exotické?

Páčil sa mi aj Havaj, ktorý bol veľmi náročný kvôli teplote a vetru. Aj v Južnej Afrike, ale tam bola veľmi studená voda. Mala iba okolo 12 stupňov.

Spomínate si na triatlon, ktorý vás prekvapil niečím, čo by ste nečakali?

Naposledy som bol na Malorke. Podľa mapiek som nepredpokladal, že pretek bude až taký ťažký. Hlavne bicyklovanie. Bol to kopcovitý terén a prudké zákruty, rozbité cesty i prudký vietor. Tam, kde som predpokladal, že pôjdem rýchlejšie a oddýchnem si, to bolo naopak. Behanie v 30-stupňovej horúčave po pláži na obed nie je príjemné. A dokonca chýbala voda. Organizátori nepredpokladali takú spotrebu tekutín. Mali sme smolu, lebo sa štartuje postupne. Na základe žrebovania sme boli skoro poslední. Všetko bolo vypité. Niekedy vás okolnosti prekvapia. Preteky, ktoré vyzerajú byť ľahké, sú presný opak.

Stáva sa, že pretekári svoje schopnosti precenia?

Bohužiaľ, áno. Hlavne keď je príliš teplo, alebo zima. Mám pocit, že teplo je ešte horšie. Nebezpečné sú kŕče kvôli nedostatočnej príprave, chýbajúcim minerálom či tekutinám. Hlavne beh je v tomto náročný.

Stalo sa aj vám, že ste mali na preteku nejaký zdravotný problém?

Ani nie. Ale boli triatlony, počas ktorých som málo pil, bol som dehydrovaný. Skôr sa mi teda stalo to, že som sa necítil príliš dobre. Bolo to v súvislosti s teplom. Tu pomôže iba piť aj vtedy, keď človek nie je smädný.

Aká je dôležitá výživa z hľadiska prípravy? Ako sa stravujete?

Ja v tomto prípade určite nie som vzor. Nepatrím medzi tých, ktorí jedia niečo veľmi prospešné pre daný pretek. Ak idem na maratón, tak si deň predtým dám pokojne rezeň so zemiakovým šalátom. Čo by každý povedal, že je úplná hlúposť. Jedli by skôr cestoviny a sacharidové jedlá. Ja keď mám na to chuť, dám si to. Nerobí mi to problém. Dokonca, keď som jedol takto, urobil som aj „osobák“. Možno keby som si dal zdravé veci, bolo by to ešte lepšie. Väčšinou je to o tom, ako sa človek cíti. Iné je pretekať závodne, pre nás rekreačných triatlonistov je to skôr zábava. Nepotrebujeme si nič dokazovať. Triatlon nám vyhovuje kvôli radosti z pohybu, prostrediu, atmosfére a ľuďom.

Vás to musí veľmi baviť, keď ste absolvovali také množstvo triatlonov?

Baví ma to. Bolo to dané aj tým, že niekto povedal, že ide na konkrétny pretek a ja som šiel tiež. Navzájom sme sa takto ovplyvnili a motivovali.

Akým štýlom pracujete, keď stíhate toľko pretekov?

Mám svoju firmu a zamestnancov. Čiže iba za týchto podmienok môžem robiť tento šport. Ak by som bol zamestnaný, neviem si to dosť dobre predstaviť.

Pomáha vám tento šport aj v práci? Vidíte tam nejaké súvislosti?

Keď som začal robiť tento šport, musel som delegovať prácu, ktorú som robil dovtedy, na iných ľudí. Ak by som nešportoval, tak by som asi stále veľa pracoval. Tento šport ma dostal do situácie, že som musel dať zamestnancom prácu, o ktorej som si myslel, že ju dokážem urobiť iba ja.

Niekto povie, že bez športu by nedokázal relaxovať, získať v práci väčší nadhľad. Je to aj váš prípad?

Šport je trošku droga. Šport má pozitívne účinky na psychiku, podľa mňa človeku pomôže v mnohých veciach. Aj v pracovnom živote. Ak sa človek dobre zničí fyzicky, potom nevymýšľa hlúposti. Niektoré veci potom idú ľahšie aj v práci. Veľakrát musím za určitý čas, stihnúť mnoho záležitostí. Keby som mal na to dvakrát toľko času, robím pomalšie. Vďaka športu to urobím kvalitne a za polovičný čas.

Ako vnímate triatlon u nás v porovnaní so zahraničím?

Máme ešte veľa rezerv. Z roka na rok sa to však pomaly posúva. Venuje sa tomu čím ďalej, tým viac ľudí. Zvyšuje sa počet i kvalita pretekov. Máme smolu v tom, že to je pretek, ktorý je na Slovensku viac menej neznámy, teda je stále v plienkach. Triatlon je náročný šport nielen z hľadiska vykonávania, ale aj financií. V porovnaní napríklad s behaním je to drahý šport. Behať sa dá kdekoľvek a človeku stačia dobré tenisky.

Prečo je triatlon drahý?

Finančne náročné je napríklad trénovanie plávania. V zime musíte chodiť na plaváreň. Drahá je tiež výbava na triatlon. Aj v tom, že sa nedá robiť hocikde. Musíte tam mať vodu a cestu na bicyklovanie. Doma si nemôžeme kdekoľvek urobiť triatlon. Kvôli plávaniu sa musíte dopraviť na jazero alebo plaváreň. Podobne je to aj s bicyklovaním. Treba ísť bicyklovať radšej do Rakúska. Bicyklovať na Slovensku je hazard. Za triatlonom treba vycestovať, vziať so sebou bicykel a celú výbavu. Ak sa to u nás rozhodnú robiť deti, pre rodičov je to dosť veľká záťaž. Časová i finančná. Najväčší problém sú bazény v zime. Bazénov nie je veľa a  sú plné rekreačných plavcov, kde sa budete iba veľmi ťažko zlepšovať.

Aj napriekt tomu už aj u nás badať o niečo väčší záujem o triatlon v porovnaní s minulými rokmi. Čím to podľa Vás je?

Tento šport má tú výhodu, že nie je iba o jednom, ale troch športových disciplínach plus depo. Dochádza k tomu, že človek nemá úplný stereotyp. Nie je to dané tým, že robí iba jednu vec. Ak je človek zranený, má dočasný problém, nemusí behávať, ale môže plávať a bicyklovať. Človek si môže tréningy prispôsobovať zdravotnému stavu i nálade. Zároveň si skvelo vyčistíte hlavu, lebo nechodíte iba behať. Nevýhodou je časová náročnosť.

Koľko času venujete tréningom?

Je to individuálne. Závisí to od sezóny, či mám prípravné alebo súťažné obdobie, ako sa cítim a podobne. Od 12-35 hodín týždenne. Keď sa dá bicyklovať, je to viac hodín. V zime je toho menej. V lete idete aj na 5-6 hodín na bicykel. Ak človek pracuje, je to ťažšie. Trénuje hlavne popoludní a cez víkendy. Čiže je to individuálna záležitosť.

Ľudia, ktorí čítali tento článok, zaujímajú sa tiež o: 

Ako sa na maratóny pripravuje bežec Boris Csiba

„Najčastejšou chybou bežcov je, že podceňujú regeneráciu. Niečo od tela chcú, ale nič mu nedávajú.“

 

Dušan Plichta: Ak ľudia dokážu zmeniť len pár vecí, môžu dosiahnuť úspech

Máme radi mladých šikovných ľudí, ktorí majú čo povedať. 

 

 

Tréner Rado Cabúk: Zlé skúsenosti s trenérmi ma posunuli vpred

Cesta k úspechu nie je ľahká. Je plná tvrdej driny, vytrvalosti a neraz aj sklamaní.