Bežkyňa Petra Fašungová má novú cestu v behaní
Vyskúšala a očarili ju trailové horské behy. Prečo tá zmena?
Ako nám objasnila profesionálna bežkyňa a trénerka Petra Fašungová, trailové behy zvyknú bývať dlhšie než 20 km a prevýšenia sa tam počítajú v tisícoch. Tým, ktorí si “bežkajú” tak rekreačne určite hneď naskočili zimomriavky. Viete si predstaviť kopec s prevýšením 800 metrov a ten si tak v pohode vybehnúť? A takých to vás na celej trase čaká niekoľko.
Prečo Petre učarovali trailové horské behy, keď roky rokúce beháva cestné behy? “Zistila som, že na tomto behu nemusím riešiť, ako rýchlo bežím, kto je predo mnou alebo za mnou. V priebehu týchto horských behov je človek v podstate sám, štartové pole sa vplyvom zmien terénu roztrhá. Zrazu si len sám so sebou, uvedomuješ si svoje telo, ako dýchaš, zmeny techniky pri výbehu hore alebo zbehu dole. Celý pretek je veľmi variabilný, plný krásnych výhľadov a keďže ja milujem prírodu a hory, toto sú pre mňa presne tie miesta, kde cítim, že tam patrím.“ vysvetľuje Petra.
A nadšene jedným dychom dodáva: “Tá nádherná príroda, v ktorej sa zrazu ocitáš, že človek musí fakt niekedy zastať ako ja pri tom poslednom preteku. Normálne som zastala na jednom z vrcholov a nechápala som, ako som sa tu zrazu objavila. Najlepšie je, že sa obzeráš okolo seba, nikto nikde a pritom si stále na preteku. Novinkou pre mňa je, že sa teším, že som vôbec prišla do cieľa, a nie to v akom poradí. Keď som pozerala dokumenty a tí ľudia sa tešili z toho, že beh absolvovali a nie z umiestnenia, vôbec som to nechápala. Pýtala som sa sama seba, že ako to myslia. Teraz to už viem. Mojou ďalšou skúsenosťou v tomto ohľade bolo aj premierové absolvovanie preteku - NONSTOP BEH hrebeňom Nízkych Tatier, čo sú preteky dlhé 46,5km s prevýšením okolo 2500m. Mojou najväčšou motiváciou bolo preteky dokončiť a pribehnúť s úsmevom do cieľa. Podarilo sa, aj keď priznávam, že to bol väčší boj ako obvykle a potvrdila som si, že na tieto väčšie dĺžky musím ešte dozrieť :) Druhé miesto v celkovom poradí žien však veľmi potešilo. Keďže som bežala aj s "gopročkou", tak mám zaznamenáne fotky a videá, na ktoré nikdy nezabudnem. ”
Foto: Petra Fašungová
Ako nám Petra prezradila, skúsenosti s horskými behmi už mala. Svoju bežeckú kariéru začínala práve horskými behmi. “Ale to boli všetko krátke behy, maximálne do 10 km a všetko boli orientované na výkon. Vtedy som mala aj trénera, ktorý bol orientovaný práve na výkon, za čo mu ďakujem.Veď s jeho pomocou som sa za pol roka behania dostala na Majstrovstvá sveta. Chýbal mi však relaxačný aspekt, všetko sa to týkalo iba umiestnenia."
Telo a kopce
Ak by sme mohli beh do kopca prirovnať k niektorému zo športov, išlo by to snáď k cyklistike alebo bežeckému lyžovaniu: “Beh do kopca má podobný svalový vzorec ako keď bicykluješ. Veľmi podobne sa zapájajú svaly, preto excelentní bežci do vrchu sú výborní cyklisti, bežkári alebo skialpinisti. Ale keď ich dáš na rovinu, tak to veľmi nevedia a sú pomalší,“ objasňuje Petra-
Čo takýto beh znamená pre telo? “Úplne inak zaberajú svaly, keď bežíš dole kopcom, úplne inak hore kopcom a úplne inak musíš meniť techniku a frekvenciu kroku. To sú zmeny terénu, ktoré je potrebné vnímať. Nemôžeš ísť rovnako hore ako dole, a keď to nevnímaš a nevieš precítiť, tak prichádzaš o veľa. Nevieš behať ekonomicky. To sa stáva práve tým, ktorí riešia výkon. Dnes to už viem porovnať, pretože ja to behanie “cez mŕtvoly” mám absolvované. Aktuálne ma viac baví riešiť ako sa telo pri behu správa, počúvať jeho signály pre slow down alebo push,” dodáva bežkyňa a trénerka Petra Fašungová.
Foto: Petra Fašungová
Petra, ako ďalej?
Konkrétny pretek, ktorý Petra vyššie spomínala bol beh Poludnica run situovaný v Demänovskej doline. Súčasťou preteku boli dva vrcholy s prevýšením 1600 metrov. “Zistila som, že musím ešte natrénovať zbehy. Ale toto je cesta, ktorou chcem ísť. Postupne sa chcem vytrénovať a začať behať ultramaratóny. Čo však ešte určite niekoľko rokov potrvá. Pretože chcem behať do konca života a pre zdravie a nie sa odpáliť do 40tky, vysvetľuje Petra.
Petra odporúča všetkým vyskúšať horské behy, ale postupne. Sama sa k nim dopracovala potom, čo si vyskúšala rôznu škálu behov. Za sebou má krátke behy do vrchu, dráhové behy, cestné behy, dlhé vytrvalostné behy, ako aj polmaratóny a maratón.
Aj napriek tomu, že Petrin beh na Poludnica run nebol orientovaný na výkon, pretek zvíťazila. Dokonca predbehla českú reprezentantku. Jednoducho Petra je profík :)