Janko Mečiar: Naštvalo ma to, ale skúsim to znovu

Známy slovenský moderátor sa na ČSOB maratóne presvedčil o tom, že aj sklamanie je súčasťou športu.

24. MÁJ 2016

Janko Mečiar je obľúbený moderátor televízneho spravodajstva i nadšenec behu. Má za sebou niekoľko odbehnutých pretekov. Tento rok mu to, bohužiaľ, na ČSOB maratóne nevyšlo a pretek nedokončil i napriek tomu, že sa poctivo pripravoval. Janko však ako skúsený bežec vie, že aj to je súčasť športu – zdravie jednoducho niekedy nepustí. Napriek sklamaniu sa s nami podelil o svoje bezprostredné dojmy.

Aké pocity máš po odbehnutí ČSOB maratónu?

Popravde, veľmi zlé.

Čo sa stalo?

Nejako to prestalo ísť. Už na desiatom až trinástom kilometri mi bolo jasné, že to nedám. Musel som kontinuálne spomaľovať a spomaľovať, potom som už išiel takým tempom, že aj tú polovicu som minulý rok v Košiciach dal o 20 minút rýchlejšie ako teraz.

V čom bol problém?

Problém mohol byť aj v tom, že asi nie som ešte úplne zdravý. Dva týždne dozadu som bol naozaj nachladnutý a ešte to neprešlo. Ešte stále sa cítim nie vo svojej koži.

Je to aj počuť, nuž niektoré veci človek jednoducho neovplyvní. Poďme však k príprave, bol si s ňou spokojný?

Myslím si, že príprava bola nie úplne stopercentná, lebo aj predchádzajúci týždeň som musel tréningy vynechať, pretože v takom stave sa behať nedalo. Napriek tomu, všetko naznačovalo, že svoj cieľ, teda zabehnutie maratónu pod 4 hodiny, zvládnem. Takže vôbec to nebolo nedosiahnuteľné, ale dnes to nešlo.

Ján mečiar
Zdroj foto: Facebook/Jan Meciar

Takže čo sa týka prípravy, bolo všetko v poriadku, alebo by si niečo napríklad konzultoval s trénerom?

V rámci prípravy sme behávali 5-krát týždenne, tak si myslím, že to je maximum, ak človek musí ešte aj normálne pracovať. Teda boli to týždne, počas ktorých som iba behal a bol v práci. Z môjho pohľadu teda bola príprava maximálna.

Čo vnímaš v rámci prípravy na maratón ako kľúčové?

Skvelé boli halové tréningy, ktoré boli v jeseni a v zime, kde sme mali intervalové tréningy zamerané na rýchlosť. Prínosné boli aj víkendové dlhé behy v dĺžke 20 – 30 kilometrov.

Bola toto tvoja prvá príprava na maratón pod taktovkou trénera?

Áno, to bolo prvýkrát.

Ak porovnáš tréningy vo vlastnej réžii a pod vedením trénera, v čom je podstatný rozdiel?

Hlavný prínos je tréningový plán, teda že mám presne nalinkované, čo, kedy, akým tempom a spôsobom mám behať. Má to zmysel v tom, že človek sa strategicky posúva v rýchlosti a vytrvalosti. Ak človek behá sám, je to buď živelné, alebo sa mu občas aj nechce. Keď to má presne určené od odborníka, tak sa to snaží dodržať.

Behať 5-krát týždenne je náročné. Stíhal si sa venovať aj nejakej inej športovej aktivite okrem behu?

Myslel som na to, ale nebol čas. Ani pri najlepšej vôli sa to nedalo. Napríklad, keď sme mali halové tréningy, tak o siedmej ráno sme boli nastúpení v hale, odbehali sme to, šiel som do práce a domov som prišiel o deviatej večer.

Sú ľudia, ktorí by chceli maratón vyskúšať. Aké rady by si im dal, čo sa týka prípravy a samotného maratónu?

Minimálne 3 mesiace pred maratónom je dobré absolvovať aspoň raz do týždňa dlhé behy, teda viac ako 21 km. My sme to mali rozvrhnuté tak, že sme behali 21, 24, 26, 28, 30 km a potom to pomaličky klesalo smerom dolu. Minulý týždeň to bolo napríklad 18 kilometrov. Cez víkendy teda treba behať objemy, aby bol človek schopný odbehnúť maratón. V neposlednom rade, netreba mať veľké oči a chcieť ho zabehnúť za rekordný čas. Prvý maratón je hlavne o skúsenosti, teda je lepšie ísť opatrne.

Ján mečiar
Zdroj foto: Facebook/Jan Meciar

Ako je to s mentálnou prípravou? Behať 4 hodiny nie je ľahké...

Je dobré nájsť si nejakého sparing partnera. Človek trénuje, behá aj dlhé behy, a keď má behať 3 hodiny sám, môže to byť otrava. Aj na maratóne je dobré mať partnera, s ktorým máš spoločný cieľ a odbehneš s ním celý maratón. Je to dobrá motivácia.