Joga pomáha nastoliť rovnováhu v behu

Martin Ďuriš

Niekedy sa nám môže zdať, že beh a joga stoja na dvoch rozdielnych brehoch fyzickej aktivity. Avšak veľké množstvo profesionálnych športovcov využíva práve jogu na vybalancovanie extrému, ktorý môže priniesť intenzívny športový tréning. Cítia, že práve most medzi týmito dvoma brehmi je to, čo ich posúva ďalej vo výkonnosti.

Beh

25. MAR 2013

Počas behu naše chodidlo dostáva naozaj zabrať, pri každom dotyku so zemou je záťaž na každé chodidlo naša trojnásobná až štvornásobná telesná váha. Ak si spočítame, koľko krát doskočíme na chodidlo pri priemernom päť kilometrovom behu, tak sa dostaneme k slušnému číslu. Nie je preto prekvapujúce, že sa veľa bežcov sťažuje na bolesť driekovej časti chrbta či kolien, stuhnuté stehná alebo boľavé chodidlá. Bolesť, ktorú bežci cítia nie je zo samotného behu ale z nerovnováhy, ktorú môže beh priniesť a zvýrazniť.

Joga nám vie pomôcť dostať sa opäť do rovnováhy a ešte veľa rokov si užívať dobré a dlhé behy. Aj keď sa nám zdá, že joga a beh sú vo svojej podstate protipóly fyzickej aktivity, vedia tvoriť harmonický pár sily a flexibility. Veľa bežcov má pravdepodobne už telo prispôsobené dlhým behom a cítia sa v rovnováhe. Avšak nemalý počet bežcov je nerovnováhou vytvorenou ťažkými bežeckými tréningami vyradených z ich tréningovej rutiny na dni, mesiace alebo až roky. Chronická bolesť zo zranení im nedovolí pokračovať v tom čo majú naozaj radi. Typický bežec zažíva príliš veľa intenzívnej záťaže, čo má značný vplyv na stuhnutie a skrátenie svalov. Vplýva na to aj nedostatok regenerácie, svaly nie sú dostatočne naťahované a uvoľňované.

Bez „protipohybov“ – natiahnutia a uvoľnenia, sa začne telo chrániť pred zraneniami práve na miestach v tele, kde vzniká nerovnováha. Táto kompenzácia zapríčiňuje prílišnú záťaž na svaly, kĺby a vlastne celú kostru. Ak už sme v nerovnováhe, každý ďalší krok núti svaly k tejto kompenzácii. Stuhnuté svaly sa ešte viac sťahujú a slabé svaly ešte viac oslabujú. Stuhnutý sval je tvrdý a neforemný. Jednou z funkcií svalov je absorbovanie nárazov, ideálne je dobré mať svaly uvoľnené, mäkké, ohybné a dostatočne voľné na pohyb. Stuhnuté svaly naopak tlačia na kĺby a tie majú potom tendenciu sa o seba trieť a šúchať, čo môže mať za následok trhliny a zápaly.

Svalová stuhnutosť vzniká pretože veľa bežcov trénuje jednostranne, určitým športovým spôsobom – bežci zvyčajne vykonávajú špecifické pohyby znovu a znovu a ich koncentrácia je na „vonkajšiu“ techniku. Takýto opakujúci sa športový tréning môže viesť k fyzickej nerovnováhe a prehnane stuhnutému telu.

Joga smeruje skôr pozornosť do vnútra na jemné pohyby svalov a kĺbov, a kladie dôraz viac na postupné hlbšie uvedomovanie si vlastného tela ako na vonkajší výsledok. Bežci môžu použiť jogu na vybalancovanie sily, na zvýšenie rozsahu pohybu svalov a na tréning tela a mysle. Jogové pozície nás vedú cez rôzne dimenzie gravitácie a zároveň nás učia ako skoordinovať svoj dych s každým, aj tým najjemnejším pohybom. Výsledok je to, že sa naučíme integrovať telo, dych a myseľ do jedného celku a vnímať toto prepojenie v každej činnosti. Pravidelné praktikovanie týchto pozícií, ale aj koncentračných a dychových techník, ktoré sú súčasťou jogy, môže priniesť telu úľavu od extrémneho napätia či zranení. Plus prinesie do nášho bežeckého tréningu viac vedomia. Dychové techniky zvyšujú vitálnu kapacitu pľúc a tak majú tendenciu zvýšiť aj športový výkon. Naše telo sa viac celistvé, uvoľnené, výkonnejšie a myseľ silnejšia, uvedomelejšia.

Fyzická inteligencia

Joga nám vie pomôcť od zranení či svalového napätia, ale popritom joga kultivuje aj našu fyzickú inteligenciu. Postupným rozvojom schopnosti vnímať naše telo - svaly, kostru, orgány a ich najjemnejšie pohyby, získame aj schopnosť odhaliť vo vlastnom tele nerovnováhu. A tak vieme reagovať na reč a správy, ktoré k nám telo vysiela. Toto je špeciálne dôležite pri behaní, kde telo uvoľňuje veľa endorfínu. Tento „hormón šťastia“ pracuje aj ako prírodný liek proti bolesti, čo môže dobre zamaskovať vznikajúce zranenie alebo chorobu. Bez kultivovanej telesnej intuície je ľahšie prehliadnuť dôležité telesné signály a privodiť si zranenie.

Tieto zranenia nemusíme cítiť náhle. Môžeme ich znateľne pocítiť až po mesiacoch či rokoch. Sú to zranenia spôsobené opakovanými pohybmi pri vysokej záťaži, „repetitive strain injuries“ (RSI). Značne na to vplýva aj zle držanie tela a vychýlená symetria tela. Zvýšené a citlivejšie vedomie sa prenesie aj do každodennej aktivity. Pri vnímavejšej práci s vlastnou energiou si môžeme všimnúť, že každý deň sa vlastne podobá behu. Naše zásoby energie fluktuujú každý deň, každú hodinu. Preto je dobré mať vyvinutý zmysel pre vnímanie svojich rezerv. Pokoj, ktorý sa učíme od jogovej praxe nám pomáha efektívne a ekonomicky rozložiť svoje sily.

Intuitívne sa naučíme počúvať svoje možnosti v daný deň a vieme si tieto sily rozložiť. Postupne sa prestaneme bezhlavo vrhať do tréningov a budeme vedieť vedome pracovať s vlastnou energiou, budeme viac počúvať telesné signály a naučíme sa rešpektovať svoje limity. Budeme si vedieť v daný deň dať čas na regeneráciu, čo nám v podstate, paradoxne pomôže zvýšiť výkon.

Týmto sa dostávame do ďalšieho nekinetického aspektu jogy: relaxácie. Ak sme schopní priniesť naše telo a myseľ do hlbšieho uvoľnenia, stávame sa schopnejší vo využívaní a uchovávaní sily. V prípade, že sme v neustálom napätom stave – stiahnuté svaly, obmedzená pohyblivosť kĺbov, chronická bolesť – telo počas dňa spotrebováva viac energie na jeho chod, nevynímajúc bežecký tréning či závod.

Relaxácia nám umožní spaľovať vlastnú energiu účinnejšie. Zvýšený energetický level znamená zvýšenú slobodu pohybu a v podstate viac radosti zo športu. Napätie je pre atléta pád, a zvýšenie vedomia dychu je krokom k zníženiu napätia v tele ale aj mysli. Vedomé dychové techniky a praktikovanie pranayamy (špeciálne dychové cvičenia), ktoré uvoľňujú sympatický a parasympatický nervový systém, môžu dať bežcom naozaj veľa.

Veľký počet bežcov vie, že zvýšenie VO2 Max – aeróbna kapacita organizmu –je vitálne pre bežanie a úspech v závodoch. Bežci s vysokým VO2 Max, majú kapacitu pumpovať veľké množstvo okysličenej krvi do pracujúcich svalov. Maximálny príjem kyslíka fyziologická podmienka pre výkonnosť bežca. Cez praktikovanie jogových pozícií (asán) a pranayamy, môžeme zmaximalizovať veľkosť našej „pumpy“ a tak obsah okysličenej krvi cez naše telo.

Prevencia pred úrazmi

Aj ten najvyrelaxovanejší a vycentrovaný bežec môže čeliť zraneniam – strašiak každého bežca. Zranenie pre bežca pochádza viac z prílišného požívania jednotlivých svalov ako z pádov. Opäť sa dostávame k rovnováhe, správnemu držaniu tela a symetrii.Telo je stavebnicou malých častí a nefunkčnosť jednej súčiastky ovplyvňuje všetky časti tela. Boľavý chrbát bude mať vplyv na vaše členky tak, ako zranené koleno vyhodí zo symetrie bedrový kĺb. Každá zranená časť tela hľadá niekde pomoc a telo kompenzuje niekde inde.

Čo to znamená pre bežca, ktorý trpí bolesťou spodného chrbta? Alebo bolesťou päty? Najdôležitejšie je neignorovať signály, ktoré k nám vysiela telo. Doprajte si odpočinok ak vaše telo potrebuje deň, mesiac a niekedy aj rok voľna. Naučte sa používať svoju intuíciu. Pokúste sa zahrnúť niektoré z jogových cvikov do rozohriatia sa pred tréningom, ale aj do strečingu po ňom. Berte beh ako niečo, čo vás vedie dopredu a jogu ako doplnok k tomu, aby ste sa tam dostali bezpečne. Nie je potrebné, aby sme strácali čas zraneniami a cítili sa po behu zničeno. Chronická bolesť a zranenia sa vedia opäť sami zregenerovať cez jemné ale pravidelné cvičenie jogy. Pamätajte si, telo je na vašej strane. Má svoju vlastnú inteligenciu na to, aby sa samo uvidelo do rovnováhy. Len sa ho naučiť počúvať a nechať sa intuitívne viesť.