Cvicte.sk

Tréning akéhokoľvek bežca by mal pozostávať z dôkladného rozohriatia a strečingu, ktoré by mali trvať minimálne 10 minút. V rámci strečingu je potrebné jemne natiahnuť hlavné svalové skupiny, pričom sa vždy začína strečingom hornej časti tela, nohy sa naťahujú až nakoniec. Nemala by chýbať ani bežecká abeceda. Po samotnom behu, ktorý je jadrom tréningu, nesmú chýbať záverečné ochladenie a strečing. Čo však so šprintom?

Odporúčame prečítať: Správne dýchanie je základom behu

 

Šprinty v behu

Väčšina trénerov odporúča zaradiť šprint do behu po absolvovaní bežeckej abecedy pred hlavnou časťou tréningu. Čo si o tom myslí Eduard Maguth z Bežeckej školy v Poprade? „Šprinty sú jednoznačne korením bežeckého tréningu. Zvyšujú bežeckú výkonnosť, sú prijemným spestrením tréningu a môžu nám pomôcť pri regenerácii. Kostrou týždenného tréningového plánu výkonnostného bežca je:  1-krát dlhý pomalý beh a 1-krát šprinty zaraďované v intervaloch (intervalový tréning alebo iný typ). Krátky šprint v rámci vytrvalostného behu môže byť užitočný na superkompenzáciu, t. j. urýchlenie regenerácie pred nosným tréningom alebo pretekmi,“ hovorí zo skúseností kondičný tréner.

Odporúčame prečítať: Trénujte intervalovo. Budete štíhlejší a v kondícii.

 

Kedy je bežec pripravený na šprint v behu?

Šprint v behu je výborným prostriedkom na zlepšenie vytrvalosti i rýchlosti. Treba však dbať na to, aby bolo telo dostatočne rozohriaté a natiahnuté, inak môže dôjsť k vzniku nepríjemného zranenia. Šprint nie je vhodný pre úplných bežeckých začiatočníkov a jeho zastúpenie v celom tréningu by nemalo tvoriť podľa trénera viac ako 5-10 percent. „Začať so šprintmi odporúčame, až keď človek dokáže zabehnúť pomalým tempom nepretržite 10 km. Ak beháme týždenne napríklad 30 km, môžeme v rámci jedného dňa vyskúšať tréning pre začiatočníkov: šprint 200 metrov, potom 30 sekúnd oddych a to celé opakovať 3-4 razy,“ vysvetľuje Eduard Maguth. Dodáva, že po takomto tréningu je potrebné behať aspoň 15 minút pomalým tempom.