Cvicte.sk

Marek Vojník – rozhovor s trénerom vytrvalostných disciplín

Janka Chocholová

Marek Vojník je člen Asociácie kondičných trénerov SAKT. Začínal ako hokejista, ale popri tom netradične rád behával. Postupne sa preto dostal k vytrvalostným disciplínam a trénerskej činnosti.

Beh

19. APR 2017

Odkedy behávate a športujete?

Športovať som začal od piatich rokov. Hrával som hokej v Michalovciach do 15 rokov. V rámci letných príprav ma bavil beh. Veľa som behával a doslova som sa v tom vyžíval. Keďže som mal často zápal priedušiek a ani po fyziologickej stránke som nebol dostatočne stavaný na hokejistu, ktorí sú takí mohutnejší, prešiel som na futbal. To ma až tak nebavilo a jeden kamarát z Michaloviec ma potom nalákal vstúpiť do atletického klubu, kde som sa už venoval vo veľkej miere behu. Zúčastnil som sa prvého duatlonu na Slovensku a tento pretek som aj vyhral. Táto skúsenosť ma ešte viac povzbudila a motivovala zaoberať sa duatlonom a následne aj triatlonom. V Michalovciach som mal v atletike svojho trénera, ale ako som začal s duatlonom, prečítal som veľa kníh, sledoval a pýtal sa iných trénerov a postupne si pripravoval tréningy sám.

Nechýbalo vám nechať sa niekým viesť? Tréner je často aj motiváciou.

Je to výsledkom mojej pevnej vôle. Nezlomil som sa len tak, trénoval som stále, pravidelne, čo ma posilňovalo. Veľakrát som sa aj „popálil“, párkrát som sa pretrénoval, alebo som sa zranil. Ak by som mal v tom čase trénera, možno by aj výkony boli lepšie.

Čo by mal tréner spĺňať?

Mal by byť empatický, u trénera je to dôležité. A takisto skúsený. V dnešnej dobe sa veľa kurzov organizuje na mesačnej báze alebo formou víkendových školení, ale tie skúsenosti chýbajú. Netvrdím, že najlepším trénerom je ten, kto bol v minulosti úspešným športovcom, ale ten, kto toho veľa zažil, má skúsenosti a tiež študoval to, čo robí.

Kedy ste začali trénovať iných?

Vysokú školu som začal študovať neskôr, pretože taký odbor, ktorý som chcel, ešte nebol a keď otvorili učiteľstvo a trénerstvo, hneď som sa prihlásil. Potom som strávil čas aj na športovej vojne a športu sa naďalej venoval vo voľnom čase. Štúdium mi dalo „vietor do plachiet“, veľa som sa zaujímal, čítal, študoval. To ma nakoplo. Aj v rámci bakalárskej práce som si vybral ťažkú tému – hypoxický tréning triatlonistov. K tomu som potreboval vzorku dvoch triatlonistov a počas výskumu som týmto ľuďom zostavoval tréningové plány. To bola moja prvá skúsenosť, kedy som sa tomuto začal venovať z pohľadu trénera. A bola to výborná skúsenosť.