Cvicte.sk

1. deň  Veľké Kapušany –  Jasov

Konečne mi o 4:30 zazvoní budík a ja môžem začať svoju bežeckú púť z Veľkých Kapušian do Bratislavy. Na raňajky ešte štrúdľa od manželky, ktorú nám napiekla na cestu, zapiť jonťákom, zbaliť ruksak a môžem štartovať. Môj doprovod a šofér Peter Podhradský ešte sladko spinká, tak ho nechám dosnívať. Veď on ma na aute rýchlo dobehne. Počasie je príjemné, pobežím teda v krátkom. Po niekoľkých kilometroch predsa len dávam na seba aspoň tenkú bundu. Dažďové mračná tlačím pred sebou a dúfam, že nezmoknem, ale dúfam márne. Predsa som trošku zmokol. Peter ma dobehol  niekde na štyridsiatom kilometri. Doplnil som pitie, trošku niečo sa najedol a frčím ďalej. Ďalšie stretko máme v Slanci. Na 50 km už vyšlo slniečko a začalo byť celkom príjemne. Zo Slanca sa ozval Peter. Vraj, aby som sa pripravil na stupáčik. No zabudol povedať, že to stúpanie bude aj dosť dlhé. Konečne v Slanci. Trošku si zajem. Dopĺňam energiu aj vo forme chémie, zmes proteínu, gaineru a BCAA , ktoré som si namiešal už doma a počas behu už len riedil vodou. Rozhodol som sa aj prezuť z Hoka One do Asics Gel 2000, aby som vedel porovnať rozdiel. To som nemal robiť. Cítil som každú nerovnosť na ceste a o zámkovej dlažbe v dedinách ani nehovorím. Viac som Asics Gel 2000 na tomto behu nepoužil, aj keď doma v nich bežne behávam. V dedinkách pred Košicami sa aj Peter rozhodol trošku pretiahnuť nohy behom, a tak sme klusali spoločne. Slnko tak pripekalo, že aj ovlaženie z vodovodu na cintoríne nám prišlo ako super vec. Ako som míňal letisko v KE, začalo sa zmrákať a neveštilo to nič dobré. Pár kilometrov pred obcou Malá Ida sa rozpršalo a po bojovej porade padlo rozhodnutie ukončiť dnešný beh na 93 km. V Malej Ide ešte stíhame malú večeru a presúvame sa autom na Ranč Šugov, cez Jasov a popri rómskej osade – tade som mal bežať zhruba okolo 20:00. Som rád, že som nebežal. To by som asi potreboval riadnu eskortu ako doprovod. Na ranči rýchlo sprcha najesť a spať. Zajtra štartujem zase o 5:00 či skôr.

• Odbehnuté 93 km

2. deň  Jasov – Jelšava

Zase budíček o 4:30. Na raňajky instantná polievka – ja viem, je to hnus, ale štrúdľa už došla :). O 5:00 už bežím. Dnes to asi nebude nič moc. Je dosť zamračené, tak uvidím, kedy to schytám. Beh cez Medzev nemal konca. Sem-tam spoza rohu vykúkal nejaký ten spoluobčan, tak som rýchlo prášil preč. Čo keď náhodou bude chcieť cigaretu? V dedinke Štós sa jemne rozpršalo a stihol som aj trošku zablúdiť, keď som prebehol odbočku na kúpele Štós. V Štóskom sedle ma už čakal Peter. Doplnil som chémiu a vybral sa naprieč svojmu osudu. Zbeh do Smolníka bol parádička a pekne som si ho vychutnal. To som však nevedel, čo ma ešte čaká. Zo Smolníka to bola skoro rovinka až do Úhornej. Cez celú Úhornú bola nová asfaltka, tak sa bežalo na parádu, ale len po koniec dediny. Tam sa nová asfaltka končila a začínal tankodrom. Ľutujem tých, ktorí tade musia chodiť autom. Peter bol už hore v Úhornianskom sedle a hlásil, čo ma čaká a neminie. Hlavne tých 18 % na 3 km. Čistá smrť :). To sa už zase po malej prestávke rozpršalo a začalo to riadne gradovať. Stihol som ako tak dobehnúť do sedla a skočiť do auta. Už nepršalo, ale lialo. Tu sa dnešný beh na 36 km skončil. V tom lejaku a hmle nemalo zmysel pokračovať  ďalej. Hotel Hrádok pred Jelšavou to istil. Po ubytovaní sa Peter rozhodol aj napriek dažďu navštíviť Ochtínsku aragonitovú jaskyňu. Ja som zatiaľ opral tričko, nech tak nesmrdím. Na večeru som pripravil jedno zo špeciálnych jedál Travellunch a môžem povedať, že to bolo celkom jedlé.

• Odbehnuté 36 km

Zdroj foto: http://prebehni.rajce.idnes.cz/

3. deň Jelšava – Fiľakovo

Dnes vstávam už o 4:00, dávam si super raňajky – instantnú polievku a štartujem o 4:30. Je hlásené pršanie, tak chcem bežať čo najďalej, než to začne. Už ani neviem, kedy sa spustil ten pekný májový dáždik, a tak zahalený do ponča pokračujem ďalej. Bežať v ponče nie je žiadna výhra. Nebol som síce mokrý od dažďa, ale zato zaparený ako čerstvá parenica priamo zo salaša. Môj support Peter ma dobehol na 36 km v obci Stránska. Prezliekam sa do suchého, trošku sa najem a pokračujem ďalej. Samozrejme, ešte stále za dažďa a v mojom krásnom žltom ponče. Na 50 km pri obci Číž konečne prestáva pršať. Do Jesenského to už potom išlo ako po masle. Tu ma čakal Peter, ktorý si stihol už aj trošku zajazdiť na biku a spoznať okolie. Dávam si krátku pauzičku na kávu. Neskôr sa ukázalo, že táto krátka pauzička nebol veľmi dobrý nápad. Ani za ten svet som sa potom nevedel rozbehnúť. Jednoducho motor nechcel a nechcel naskočiť. Nakoniec sa to po pár kilometroch podarilo a všetko sa točilo, ako malo. Začal som však veľa piť a voda začala dochádzať. Našťastie ju bolo kde doplniť. Toto doplnenie sa mi však stalo osudným. S dobrým pocitom, že mám dosť vody, stihol som behom 30 minút vypiť pol litra, čo malo neblahý účinok na môj žalúdok. Žblnkalo mi v ňom ako vo veľkej studni. Neskôr, keď sa ku mne na 78 km pripojila bežecká partia z Lučenca, pridružilo sa aj pichanie v boku a mal som dobehané. Do Fiľakova som šiel už len poklusom. Cestou sa k nám pripojil aj Peter na biku  a kúsok šiel s nami. Potom odfrčal do penziónu vo Fiľakove, kde sa prezliekol do bežeckého a bežal oproti nám. Za výdatného doprovodu bežcov a bežkýň z Lučenca som nakoniec šťastne dorazil do Fiľakova.  Na večeru si dávam Couscous zo serie jedál Travellunch a pakujem do postele. Na dnes mám dosť. Ešte než upadnem do spánku, stíham básniť o tom, ako by som si dal zakysanku alebo kefír.

• Odbehnuté 94 km

Zdroj foto: http://prebehni.rajce.idnes.cz/

4. deň  Fiľakovo – Šahy

Dnes zase vstávam o 4:00. Na raňajky super rýchla polievka a o 4:30 sa už rútim cez Fiľakovo. Za Fiľakovom som narazil na túlavého psa s mladými, ktorí ma nechceli pustiť ďalej. Môj beh potom vyzeral, ako keby som mal riadnu opicu. Sto metrov dozadu a dvadsať dopredu. Až hrsť kameňov dokázala psov umravniť a ukázať im, že musia ísť inou cestou ako ja. Postupne prichádza chuť na zakysanku, o ktorej som básnil už večer. V Bušinciach už bola chuť taká silná, že som to nevydržal a musel som navštíviť tunajší obchod. Zakysanka, tatranka a kola to istili. Než som prešiel na koniec obce, dobieha ma Peter na aute. Dopijem zakysanku, preložím to ešte mojou chémiou a môžem bežať ďalej, dúfajúc, že zakysanka neurobí v mojom bruchu prievan. Peter išiel odparkovať auto do tajnej skrýše, aby sa mi mohol vydať oproti na biku. On tuším viac nabicykluje, ako ja nabehám. Stretávame sa nakoniec na peknom mieste. Kopček so stúpaním 12 %. Z jednej strany si ho vybieham ja. Hm, skôr som sa plazil ako starý had pred smrťou a z druhej o dušu tlačí Peter do pedálov svojho tátoša. Už začínam mať tých kopčekov akurát tak dosť. Sú síce krátke, ale pod 10 % tuším ani jeden. Zakysanka mi prievan v bruchu  neurobila, a tak o ďalších 20 km dávam zase kombináciu zakysanka, tatranka a kola ešte raz. Dnes sa mi spravil aj prvý pľuzgier, ktorý som musel ošetriť prepichnutím a prelepením.   Horšie na tom začali byť moje holenné kosti. Peter je  s autom kus za mnou, tak mu volám, nech sa pokúsi v lekárni zohnať sprej na chladenie. Nepodarilo sa, a tak sa rozhodujem 20 km pred  Šahami ukončiť beh. Snáď stihneme lekáreň  tam. Nestihli sme. Zavreli nám, ako sa povie, rovno pred nosom. Tak si aspoň schladím nohy v sprche na penzióne.  Uvidím, ako bude ráno.

• Odbehnuté  72 km

5. deň  Šahy – Šaľa

Dnes štartujem už o 3:45.  Ešte pár dní behu a už ani spávať nebudem. Včera večer som pred penziónom tak stuhol, že som nevládal ani nohy po schodoch dvíhať. Dnes ráno už ale preskakujem plot, síce taký menší nad pol metra, ale preskakujem. Dá sa povedať, že regenerácia bežala na plné obrátky po celú noc. Postupne sa rozbieham a nohy držia. Prvé kopčeky sa dnes začali už na 18 km pri Demandiciach. Potom to bola celkom rovinka. Pred Čakou sa to začalo zase vlniť a za Čakou to prišlo zase naplno.  Samé kopčeky 10 % , 12 %  hore, dole. Cesta do Kolty bola čisté utrpenie. Do Kolty som dorazil hladný ako sto levov. Bol som rozhodnutý zjesť pizzu a zabaliť to. O pizzi som mohol však len snívať. Pizzeria tam síce bola, ale varia až od 17:00 hod. Tak parížsky šalát, dve pečivá, lavička v parku... Zisťujem, čo mám ešte pred sebou a môj support z BA, Tamara Gaľová, hlási, že do Dvorov nad Žitavou je to len 12 km. Obúvam si teda tenisky a bežím ďalej. Znovu samé kopčeky už ma fakt .... Cesta sa narovnáva až kúsok pred Dvormi. Ako prvú navštevujem benzínku. Dokupujem jonťák a kolu. V dedine ešte kupujem osvedčenú zakysanku a keksy. Za Dvormi asi chytám druhý dych a naberám tempo 5:30. Ohóóó, tá zakysanka má predsa len niečo do seba. Nové Zámky preletím  ako blázon a Garmin mi občas ukáže aj tempo pod 5:00. Tak rýchlo bežať nemôžem a radšej spomaľujem. Za Novými Zámkami ma dobieha Peter na aute. Doplním, čo potrebujem a posielam ho dopredu zohnať studenú vodu. To, čo sme mali v aute, sa už nedalo piť, všetko to bolo prehriate. Bežím ešte pár km a zisťujem, že ma nejako podozrivo škrtia kompresné návleky. Pri značke 20 km Šaľa zastavujem a dávam ich dole. To, čo bolo pod nimi, neveštilo nič dobré. Holenné kosti začínajú opúchať. Radšej volám Petra, nech otočí auto a príde pre mňa. Musíme zbehnúť do lekárne, kúpiť nejakú masť a do rána to trošku preliečiť, aby som mohol do Bratislavy dobehnúť po svojich a nie v sanitke. Dnešný deň tak končím 20 km pred Šaľou. V meste dávame neskorý obed a presúvame sa autom do Diakoviec, kde máme naše posledné ubytovanie na tejto dlhej ceste.

• Odbehnuté  81 km

Zdroj foto: http://prebehni.rajce.idnes.cz/

6. deň  Šaľa – Bratislava

Ráno štartujem už 4:00. Nohy nič moc, tak uvidím, ako to pôjde. Samozrejme, vydávam sa smerom na Šaľu namiesto toho, aby som bežal smerom na Galantu. Našťastie, skoro ráno som sa mal koho spýtať, inak by som asi skončil niekde, kde by som nechcel. Prvých 10 km bolo čisté utrpenie. Nohy bolia a nie a nie sa rozbehnúť. Na benzínke  pred Galantou zastavujem na kávu a musím si dať aj ibuprofén. Snáď zaberie. Na 11 km, kúsok pred Galantou, zle odbočím a skončím na čističke odpadových vôd. To naozaj tak smrdím, že potrebujem až takúto očistu? Vo Veľkých Úľanoch už čakala bežkyňa Tamara Gaľová spolu s manželom Mirom, ktorý sa obetoval na dnešný deň robiť druhého šoféra. Mal som však časový sklz, tak ma museli naložiť v Galante do auta a do Veľkých Úľan som sa presunul autom. Nohy nejako prestávajú poslúchať. Z Veľkých Úľan už bežím aj s bežeckým doprovodom Tamarou. Pred Turňou sa zastavujeme na malú pauzu. Mám tu stretnutie so svojím sponzorom. Fotíme sa s Alfa realitkou a skúšam bežať ďalej. Do Bratislavy to mám ešte 20 km a ide to už len silou vôle. Ani priateľ ibuprofén už mojim nohám nedokáže príliš pomôcť. V Moste pri Bratislave už nemôžem ani kráčať, a tak nasadám k Mirovi do auta a odchádzam do BA. Tamara beží ďalej a neskôr sa k nej pridá aj môj doprovod  Peter, ktorý medzi tým odviezol auto domov a ide behom oproti. V Bratislave sa všetci stretávame. Pridáva sa k nám ešte Petrova manželka Lenka a spoločne už len tak symbolicky dobiehame pred predajňu Ready 2 Run na Tomášikovej. Tu ma čakala celá moja rodina. Manželka, rodičia a dcéra so zaťom.

Tu sa aj skončila moja bežecká púť naprieč Slovenskom z Veľkých Kapušian do Bratislavy.

• Odbehnuté 52 km

Sumár km

• deň  93 km/725 m prevýšenie
• deň  36 km/938 m prevýšenie
• deň  94 km/396 m prevýšenie
• deň 72 km/329 m prevýšenie
• deň 81 km/537 m prevýšenie
• deň 52 km/50 m   prevýšenie

Vybavenie

• mobil s navigáciou (aj tak som občas zablúdil)
• tenisky Hoka One One  Stinson  Tarmack – poskytla predajňa Ready2Run
• ruksak Lafuma 5 L
• bežné bežecké oblečenie
• kompresné návleky Compressport
• fukerka bunda Craft
• softshellová bunda Millet
• hodinky Garmin Forerunnuer 910 XT

Strava počas behu

• zakysanka, tatranky, kola,  nektarinky, hrozno, parížsky šalát, oriešky kešu – nesolené, müsli tyčinky
• energetický gél Agave – poskytol Martin Kovaľ z VitalCity.sk
• iontový nápoj Coco Hydro sport – poskytol Martin Kovaľ – VitalCity.sk
• Protein Casein Complex, BCAA X press, gainer Mass – všetko Scitec Nutrition

Strava –  raňajky  a večera

raňajky – štrúdla od manželky, Vifon polievky
večera  jedlo Travellunch, mal som 6  balíčkov, vegetariánske jedlo, inak jedlo v reštauráciách, ak sme stíhali

Tento beh som mohol uskutočniť hlavne vďaka hlavnému sponzorovi Alfa realitke v Senci, predajni bežeckých potrieb Ready2Run, rodine a priateľov.

Zdroj foto: http://prebehni.rajce.idnes.cz/