Stratil som zrak, ale nie víziu

redakcia

Ako dvadsaťjeden ročný prišiel o zrak. Bojoval s depresiami a samovražednými myšlienkami. Dnes je držiteľom troch zlatých olympijských medailí. Henry Wanyoike, bojovník z Kene.

Beh

1. JUL 2013

Henry Wanyoike sa narodil v roku 1974 v kenskom meste Kikuyu. Už ako chlapec dominoval na stredne dlhých tratiach a sníval o kariére elitného atléta.

V roku 1995 sa jeho sen rozplynul za jedinú noc. V dôsledku slabej mŕtvice prišiel o zrak. Na ten čas nerád spomína: „Išiel som spať ako zdravý človek a zobudil som sa do úplnej tmy." Henry prepadol zúfalstvu a napriek liečbe bojoval s depresiou a samovražednými myšlienkami. O niekoľko rokov neskôr sa zapojil do pilotného programu pre nevidiacich v neďalekej nemocnici. Dodnes si pamätá deň, kedy sa zveril doktorovi so svojim chlapčenským snom. „Doktor mi povedal, že stále môžem byť dobrým bežcom, ak chcem. Neveril som mu. Nevedel som si predstaviť, ako môže slepec behať."

K tomu, aby mohol Henry behať potrebuje navádzača. Prostredníctvom tenkého povrazu priviazaného k zápästiu dostáva od svojho vidiaceho navádzača jemné signály, kedy treba spomaliť v zákrute alebo sa vyhnúť prekážke na trati.

Akonáhle sa Henry naučil behať s navádzačom, veľmi rýchlo sa kvalifikoval na paralympijské hry v Sydney v roku 2000. Na nich vybojoval v behu na päťtisíc metrov zlatú medailu a o štyri roky neskôr na paralympiáde v Aténach k nej pridal ďalšie dva najcennejšie kovy v behu na päť- a desaťtisíc metrov.

Všetko čo robíme, robíme spoločne

Od roku 2000 behá Henry so svojím priateľom z detstva Josephom Kibunja. Začiatky boli náročné, Joseph nedosahoval Henryho rýchlosť. Znie to priam neuveriteľne, že mladý muž bez akýchkoľvek atletických skúseností to dotiahol takmer na medzinárodnú úroveň čírou silou vôle a že to robil nie pre vlastný úspech, ale aby pomohol svojmu priateľovi. Joseph sa zvlášť nezaoberá myšlienkou, čo by mohol dosiahnuť, keby sa rozhodol budovať svoju vlastnú atletickú kariéru. Sám sa k tejto téme raz vyjadril: „Uvedomil som si, že nemôžem robiť obidve veci naraz. A vybral som si behať s Henrym." Obidvaja muži sú dokonale synchronizovaní a bežia ako jeden.

Olympijský sen

V roku 2012 chcel Henry získať štvrtú zlatú olympijskú medailu – v maratóne. Na 27km kvôli zraneniu bedrového kĺbu z preteku odstúpil. Napriek tomuto neúspechu sa držiteľ troch svetových rekordov pozerá do budúcnosti s optimizmom. Už dnes má pred sebou jasný cieľ – čo najlepšie sa pripraviť na paralympiádu v Brazílii a ukončiť svoju profesionálnu kariéru vo veľkom štýle. Dúfa, že konečne sa mu podarí získať unikajúcu zlatú medailu, ktorá chýba v jeho zbierke. Držme mu palce!

Henry Wanyoike je držiteľom troch svetových rekordov v behu na 5000m, 10000m a v polmaratóne. Jeho osobný rekord v maratóne je 2 hodiny, 31 minút a 31 sekúnd, ktorý zabehol v roku 2005 v nemeckom Hamburgu. Keď nesúťaží, venuje sa práci vo vlastnej nadácii, ktorá má za cieľ pomáhať ľuďom s postihnutím začleniť sa do spoločnosti.