Cvicte.sk

Marek Ondrejka mal vždy k športu veľmi blízko. Venoval sa fitnes, thajskému boxu a bicyklovaniu. Beh bol pre neho veľkou neznámou. Chcel zistiť svoje limity a zároveň posunúť hranice svojich možností. Po zhruba trojmesačnom tréningu zvládol svoj prvý maratón a postupne prišli ďalšie výzvy a športové podujatia. Zmenám sa nevyhol ani jeho jedálny lístok, pretože aj jedlo má na výkon zásadný vplyv. Viac o láske k behu, svojich cieľoch i stravovaní prezradil Marek v rozhovore.

Nevenovali ste sa behu, a napriek tomu ste sa prihlásili na maratón. Prečo?

Patrím k ľuďom, ktorí majú radi životné výzvy. Je to aj moja filozofia, že človek sa musí neustále posúvať na hranicu svojich možností. A keď tak nerobí, nikdy neobjaví, kde tie jeho možnosti sú. Ako „fitnesák“ a priaznivec športu, hlavne bojových a silových športov, som si povedal, že potrebujem novú výzvu. Teda zvládnuť maratónsky beh bez ohľadu na to, že som v minulosti nemal v tomto smere žiadny pravidelný tréning. Ak som predtým trénoval, tak nepravidelne. Väčšinou som nezabehol viac ako 4-5 kilometrov. Nebol to systematický tréning. V januári 2011 som sa prihlásil na bratislavský maratón, ktorý sa koná koncom marca. Na prípravu som mal necelé tri mesiace. Vtedy som začal behávať seriózne.

Ako vyzerala príprava na prvý maratón vo Vašom živote?

Môj prístup bol taký, že najprv som začal behať a až potom hľadať informácie. Čiže potreboval som zistiť, čo vlastne behanie so sebou prináša. Začal som behať kratšie vzdialenosti, ale pravidelne a systematicky, aj keď nie štruktúrovane. Viac menej som behával v jednom tempe. Počas týchto troch mesiacov som postupne pridával vzdialenosti. Týždeň pred maratónom som zabehol svojich prvých 26 kilometrov, čiže reálne som nemal odskúšanú vzdialenosť maratónu.

Bol to pre Vás problém?

Pravda je, že túto vzdialenosť nemá pred maratónom odbehnutú takmer nikto. Trénuje sa naň tak, že beháte kratšie behy v rýchlejšom tempe, beháte regeneračné behy, ktoré sú pomalšie. Bežíte niekoľko behov v maratónskom tempe, ale nemajú dĺžku maratónu a súčasťou tréningu je aj 8-10 dlhých behov. To sú behy nad 25 kilometrov a nie dlhšie 36 kilometrov. Maratónske vzdialenosti sa neodporúča behať ako súčasť prípravy na maratón. Doba regenerácie by narušila tréningový cyklus.

Ako dopadol prvý maratón?

Odbehol som ho. Mal som splnený cieľ a navyše som ho zabehol v čase, ktorý som si predstavoval, teda za 3:38.

Čo sa dialo potom?

Bojoval som s vlastnou motiváciou. Ešte dva mesiace po tom som si nebol istý, či sa chcem behu venovať dlhšie a či chcem ísť na ďalší maratón. Nevedel som prísť na to, prečo behať.

Nakoniec ste sa rozhodli pokračovať, keďže sa mu venujete dodnes. Čo Vás motiovalo?

Behám kvôli pocitom, ktoré mi beh dáva. Je to pocit oslobodenia sa, oddelenia myšlienok od tela, pocit uspokojenia po behu. Behávam aj kvôli tomu, aby som mal lepšie výsledky na nasledujúcich súťažiach. Už to nie je iba nespútané behanie kvôli pocitom, ale vnútorná povinnosť, ktorú mám sám voči sebe. Je to, samozrejme, aj kvôli zdraviu, i keď tento motív nebol primárny. A potom je to aj o ľuďoch a bežeckej komunite, s ktorou sa chcem znovu stretnúť. Beh mi dáva energiu, môžem sa lepšie sústrediť na prácu, tieto veci som si v začiatkoch neuvedomoval.

Aké maratóny a bežecké súťaže postupne prišli?

Nasledovalo niekoľko ďalších maratónov a minulý rok som začal s kategóriou ultra maratónov. Mám za sebou jeden dlhší ultra maratón vo francúzskych Alpách.

Čím Vás zaujali ultra behy a aký bol najdlhší?

Začal som minulý rok, teda nepovažujem sa za veľkého ultra bežca. Odbehol som viac ako 80 km na Marathon du Mont-Blanc, čiže technicky to bol dvojnásobok dĺžky maratónu s prevýšením 7 000 metrov vo francúzskych Alpách. Okrem toho som zabehol kratšie behy okolo 50 km. Pre mňa to bolo o prekonávaní seba samého a čelení výzve, ktorá človeka presiahne. Musel to byť cieľ, ktorý by bol natoľko veľký, že som sám pochyboval o tom, či ho vôbec dosiahnem. Opäť sa dokázalo, že telo má nevyčerpateľné možnosti a limity, ktoré sú ďaleko za našimi predstavami. Tým som si definitívne splnil cieľ a dospel k poznaniu, že takmer všetko, čo si človek zaumieni po fyzickej stránke a podriadi tomu svoj životný štýl, je to uskutočniteľné. Dokonca platí, že človek dosiahne vždy viac, ako si myslí, že dosiahne. A ten rozdiel je obrovský.

So športom je úzko spojená aj výživa. Nastala u Vás zmena v stravovaní pri behu?

Keď som začal behať, tak som sa stravoval normálne. Menilo sa to pomaly a hlavne v poslednom roku, keď som sa začal pripravovať na ultra maratón. Práve táto príprava zmenila moje stravovacie návyky. Uvedomil som si, že musím dať do toho ešte viac, ako som si myslel. Pod vplyvom literatúry som sa rozhodol, že urobím na sebe experiment, a že významne obmedzím jedenie mäsa v prospech rastlinnej zložky potravy.

Ako konkrétne sa zmenil Váš jedálny lístok v rámci toho experimentu?

Snažil som sa vyradiť mäso, predovšetkým kuracie. Červené mäso som s prestávkami a občas jedával, pretože som ho považoval za dôležité z hľadiska tvorby červených krviniek, teda kvôli vitamínu B12 a železu. Nebol som si istý, či ho dokáže rastlinná strava nahradiť. Mäso som jedol približne v dvojtýždňových intervaloch. Potom som ho nahradil rybami a rastlinnou stravou, hlavne zeleninou. Konzumoval som veľa listovej zeleniny: špenát, cviklové listy, rukolu, kapustu, bežný šalát atď. Dával som na to dôraz, pretože najbežnejšou diagnózou bežca je anémia. Pri nárazoch dochádza k deformácii červených krviniek a je to dané aj veľkým výdajom energie. 

Ste vegetarián, alebo vegán?

Som vegetarián.

Odkiaľ ste čerpali dôležité proteíny a aminokyseliny?

Opäť to bolo z rastlín. Mäso má možno až nezaslúženú povesť nositeľa proteínov a bielkovín. Proteíny sa nachádzajú v syroch, vajíčkach a rastlinách. Bohato sú zastúpené v spirulíne alebo v konope, čiže jedával som konopné proteíny.

Ako je to s konzumáciou tukov?

Naučil som svoje telo využívať ako zdroj energie tuky. To je pre každého ultra bežca nevyhnutnosťou. Jem veľa tukov na rastlinnej báze, ako avokádo, konopné semiačka, ľanové, orechy, chia semiačka, mandle, arašidy (nepražené a nesolené). Toto je pre mňa zdroj vytrvalostnej energie počas kontinuálnej záťaže.

Keďže využívate ako zdroj energie tuky, čo pre Vás predstavujú sacharidy?

Vyhýbam sa jednoduchým sacharidom. Občas jem zemiaky, ale nie sú úplne vhodné pre vytrvalostných športovcov. Preferujem celozrnnú ryžu, pohánku, celozrnnú múku a cestoviny či bulgur.

Experiment trval tri mesiace, čiže počas celej prípravy na ultramaratón. Čo Vám priniesli jeho výsledky?

Vďaka smoothies, zmenám životosprávy a preorientovaní sa na rastlinnú stravu dopadol experiment lepšie, ako som čakal. Zistil som, že aj pri rastlinnej strave disponujem skoro až nevyčerpateľnou zásobou energie. Predtým som býval po tréningu unavený. Po zmene som zistil, že som bol schopný zvládnuť dva tréningy denne alebo niekoľko tréningov za sebou bez toho, že by sa to prejavilo na výkonnosti a mojej vnútornej energii. Pre mňa to bol pozitívny šok. Dodnes nedám na to dopustiť. Aj vďaka rastlinnej strave mám dostatok energie a to trénujem niekedy 2-3 razy denne.

Používate doplnky stravy?

Všetky vitamíny a proteíny mám v rastlinnej strave. Predtým som často navštevoval obchody s výživovými doplnkami a jedával rozličné náhrady. Keď som začal jesť rastlinnú stravu, zistil som, že nič z toho nepotrebujem. Samozrejme, s výnimkou pretekov a obdobím tesne pred pretekmi. Vtedy používam gély a preparáty na doplnenie minerálov.

Odporúčame prečítať: Ako sa na maratóny pripravuje Boris Csiba